Štvrtok 21. 11. 2019
Dnes má sviatok: Elvíra, zajtra Cecília

Personalisti narážajú na problémy pri povinnom zverejňovaní voľných miest

11. 02. 2019
Chýba im napríklad metodické usmernenie v špecifických prípadoch, za nedostatok považujú aj dodatočné nahlasovanie miesta v prípade, že ho je možné obsadiť na odporúčanie interného zamestnanca.

Bratislava - Povinné nahlasovanie voľných pracovných miest od 1. januára tohto roka v praxi prináša niektorým personalistom problémy. Chýba im napríklad metodické usmernenie v špecifických prípadoch, za nedostatok považujú aj dodatočné nahlasovanie miesta v prípade, že ho je možné obsadiť na odporúčanie interného zamestnanca. Rezort práce však tvrdí, že sa snaží spolu s ústredím práce všetky problémy v praxi riešiť.
Nová povinnosť vyplýva firmám z novely zákona o službách zamestnanosti, ktorá od začiatku roka vstúpila do platnosti. Zamestnávatelia musia nahlásiť charakteristiku voľného pracovného miesta, a v ktorom územnom obvode sa nachádza. "Tejto časti balíka opatrení, ktorými sa novelizovali najmä pravidlá zamestnávania občanov z krajín mimo Európskej únie, chýba dôkladné dotiahnutie technickej stránky a mechanizmov zverejňovania," zhodnotil odborník personálnej spoločnosti Grafton Recruitment Branislav Jančuška. Podľa jeho slov v praxi chýbajú metodické usmernenia pre rôzne špecifické prípady a pokrivkávajú aj kontrolné nástroje. Problém môže nastať, ak napríklad firma vytvára novú pozíciu a kandidátov jej odporučia vlastní zamestnanci. "Jeden z takýchto uchádzačov napokon aj nastúpi a firma v rámci všetkých administratívnych povinností vyplývajúcich zo vzniku pracovného pomeru bude musieť nahlásiť voľné miesto na úrad práce alebo dodatočne zverejniť túto pozíciu na pracovných portáloch - za poplatok. Inak jej hrozí pokuta 300 eur," naznačil Jančuška a v tejto súvislosti odhaduje, že práve pod vplyvom hrozby postihu si zamestnávatelia napospol budú plniť predmetnú povinnosť, akokoľvek je možná kontrola problematická.
Znenie zákona je podľa spoločnosti vágne aj v tom, že nestanovuje lehotu, dokedy si zamestnávateľ musí splniť povinnosť. Oznámenie môže vykonať telefonicky, faxom alebo vyplnením elektronického formulára.
Rezort práce upozornil, že povinnosť nahlasovať voľné pracovné miesta priamo vyplynula z dohody so sociálnymi partnermi. "Účelom je, aby bolo možné jednoduchšie identifikovať zamestnania s nedostatkom pracovnej sily, čiže ide práve o pomoc zamestnávateľom pri získavaní kvalifikovaných ľudí na voľné pozície," upozornil šéf tlačového odboru ministerstva Michal Stuška.
V dotazníku sú povinné údaje o samotnom zamestnávateľovi, ale aj o forme a type pracovného pomeru, požadovanom dátume nástupu, zmenovej prevádzke, pracovnom čase, hrubej aj hodinovej mzde, poskytovaných benefitoch vrátane prípadného príspevku na dopravu alebo bývanie, požadovanom vzdelaní, potrebnej dĺžke doterajšej praxe, minimálnej miere jazykových i počítačových schopností či nevyhnutnosti vodičského preukazu. Ak zamestnávateľ vo výrobe, čo sa týka predovšetkým odvetvia automotive, hľadá viac zamestnancov, musí pri tzv. nahláške riešiť podľa Graftonu každú obsadzovanú pozíciu jednotlivo. Jančuška tvrdí, že takáto legislatíva zbytočne zvyšuje administratívnu záťaž zamestnávateľov aj referentov úradov práce a zároveň neponúka žiadne reálne pozitíva pre uchádzačov. "Prospech z tejto úpravy môže mať jedine ústredie práce, ktoré získa prehľad aj o dosiaľ neinzerovaných pozíciách obsadzovaných firmami po vlastnej osi," doplnil Jančuška, ktorý však oceňuje možnosť nahlasovania miest i prostredníctvom pracovných portálov.
Stuška upozornil, že poznať reálny stav voľných pracovných miest, ich počet, druh, či potrebnú kvalifikáciu je jedným z dôležitých kritérií pri stanovovaní zoznamu zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily. Všetky špecifické prípady sa však podľa jeho slov rezort spolu s úradom práce snaží riešiť.
Napríklad, naposledy sa riešilo, či aj tzv. sprostredkovatelia zamestnania za úhradu, majú voľné miesta nahlasovať. "Odpoveď je, že nie, pretože tieto miesta nevytvárajú a ani u nich toto pracovné miesto neexistuje ako u koncového zamestnávateľa. Rovnako tak nemajú záujem prijať na sprostredkované pracovné miesto zamestnanca, ich zámerom je sprostredkovať pracovnoprávny vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ktorý miesto vytvoril, alebo u ktorého existuje," uviedol Stuška.

 

Foto, text: © 2019 TASR. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona.

Diskusia   0